KOBUDO je okinawské bojové umenie so zbraňami. V preklade znamená KO (staré, starodávne) BU (bojové) DO (umenie, cesta), spolu teda „starodávne bojové umenie“.

Medzi okinawské zbrane patrí: bo (dlhá palica), Sai (kovový trojzubec), tunkuwa alebo tonfa (rúčka od mlynského kameňa), nunchaku (malý cep), jo (krátka palica), sansetsukon (trojdielna palica), nunti (kopia), kama (kosák), eku (veslo), timbe (štít) a seiryuto (mačeta), kue (záhradná motyka) a ďalšie.

Vývoj KOBUDO bol odpradávna spojený s Karate. Mnohý z majstrov okinawského karate boli tiež experti v zaobchádzaní so zbraňami. Z tohto dôvodu majú i spoločnú históriu.

Prvá historická zmienka o zbraniach KOBUDO je z roku 1243 z jednej vojnové bitky. Od roku 1609 začína japonská okupácia Okinawy klanom Satsuma. Táto nadvláda trvala takmer tri storočia. Domorodým obyvateľom priniesla utrpenie, biedu, ponižovanie zo strany Japoncov, vysoké dane a pod. Satsuma tiež skonfiškoval zbrane, aby sa mu nemohli vzoprieť. Týkala sa to hlavne prostého ľudu a tak museli byť chytrí a vynaliezaví. Zistili, že sa môžu lepšie brániť, keď použijú rôzne poľnohospodárske náradie, s ktorým pracovali každý deň a postupne času ich adaptovali do systému To-de. Vtedajšie tréningy prebiehali len v noci a majstri mali len niekoľko málo žiakov.

Až do polovice 20. storočia bol tréning s okinawskými zbraňami súčasť karate.

Aj keď sú kobudo a karate dve rozdielne bojové umenia, je štúdium kobudo omnoho jednoduchší pre ľudí, ktorí praktikujú tiež karate, pretože postoje, samotné cvičenie, názvoslovie, skúšky, farby opaskov sú skutočne veľmi podobné a v niektorých prípadoch totožné. To isté platí aj pre bojového ducha a účelnosť.